Dedenie zo zákona je kľúčovým mechanizmom, ktorý zabezpečuje, aby majetok zosnulého prešiel na jeho najbližších príbuzných v súlade s platnými právnymi predpismi. Tento proces sa riadi presnými pravidlami, ktoré určujú, kto má nárok na dedičstvo a v akom poradí. V prípade, že zosnulý nezanechal závet, majetok sa rozdeľuje podľa zákonom stanovených dedičských tried, pričom najčastejšími dedičmi sú manžel, deti alebo rodičia. Nehnuteľnosti, ako domy či byty, predstavujú osobitnú kategóriu majetku, ktorá si vyžaduje špecifický prístup pri delení medzi dedičov.
Pri dedení nehnuteľností zo zákona môže vzniknúť viacero situácií, ktoré ovplyvňujú konečné rozdelenie majetku. Ak je dedičov viac, nehnuteľnosť sa zvyčajne nadobúda do spoluvlastníctva, čo môže viesť k nejasnostiam pri jej ďalšom využívaní alebo predaji. Preto je dôležité pochopiť svoje práva a možnosti, ako napríklad vyplatenie ostatných dedičov alebo dohoda o užívaní nehnuteľnosti. V tomto článku sa pozrieme na základné princípy dedenia zo zákona a vysvetlíme, Zlatosk.com ako sa nakladá s nehnuteľnosťami v rámci tohto procesu.
Skupiny dedičov v rámci zákonného dedenia
Prvá skupina dedičov
Do prvej dedičskej skupiny patria deti zosnulého a jeho manžel alebo manželka, pričom každý dedí rovným dielom. Ak niektoré dieťa nemôže alebo nechce dediť, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Táto zásada platí aj pre ďalšie generácie.
Manželský zväzok musí existovať v čase úmrtia poručiteľa, avšak nie je podmienkou, aby manželia žili v jednej domácnosti. Rovnako nie je nevyhnutné, aby medzi nimi existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo. Dedičmi sú aj deti narodené mimo manželstva, osvojené deti či nenarodené deti, ak sa narodia živé.
Na druha či družku sa v tejto dedičskej skupine neprihliada, aj keď mali s poručiteľom spoločné deti. Ak zosnulý nemal manžela, dedičstvo sa rozdelí medzi potomkov. Ak nemal ani potomkov, dedenie prechádza na druhú dedičskú skupinu.
Druhá skupina dedičov
V tejto skupine majú právo dediť manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré s ním minimálne rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti a zabezpečovali jej chod alebo boli na poručiteľa finančne odkázané.
Každý z dedičov druhej skupiny dedí rovnaký podiel, avšak manželovi vždy prináleží minimálne polovica dedičstva. Ak v tejto skupine niet ďalších dedičov, celé dedičstvo pripadne pozostalému manželovi.
Tretia skupina dedičov
Ak neexistujú dedičia z predchádzajúcich skupín, dedenie prechádza na súrodencov poručiteľa a spolužijúce osoby. Súrodenci, ktorí mali s poručiteľom aspoň jedného spoločného rodiča, majú rovnaké dedičské právo ako súrodenci z úplnej rodiny. Osvojení súrodenci sú tiež oprávnení dediť.
Ak niektorý zo súrodencov nemôže zdediť svoj podiel, dedičstvo prechádza na jeho potomkov, teda na netere a synovcov poručiteľa.
Štvrtá skupina dedičov
Ak v tretej skupine niet oprávnených dedičov, dedenie prechádza na prarodičov zosnulého. Ak ani títo nie sú nažive, dedičstvo pripadne ich deťom, teda strýkom a tetám poručiteľa.
Pri zákonnom dedení je dôležité zohľadniť aj darované majetky. Do dedičského podielu sa započítava všetko, čo dedič dostal od poručiteľa počas jeho života bezodplatne, okrem bežných darov, ako sú tie k sviatkom či výročiam.
Dedenie medzi priamymi príbuznými
Dedenie v priamom rade nastáva vtedy, keď majetok prechádza medzi priamymi príbuznými, teda medzi rodičmi, deťmi, starými rodičmi a vnukmi. Tento typ dedenia má osobitný význam najmä v súvislosti s predajom nehnuteľnosti získanej dedením.
Pri zdaňovaní príjmu z predaja zdedenej nehnuteľnosti je rozhodujúce, či ide o dedenie v priamom rade alebo medzi vzdialenejšími osobami. Podľa platných daňových predpisov je príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade oslobodený od dane, ak od jej nadobudnutia alebo od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu poručiteľom uplynulo minimálne 5 rokov.
Dedenie súkromného bytu alebo rodičovského domu
Dedičstvo môže zahŕňať aj nehnuteľnosti. Pri prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča sa vykonáva len deklaratórny zápis do katastra nehnuteľností, čo znamená, že tento zápis nepotvrdzuje vznik nového vlastníckeho práva, ale iba deklaruje už existujúci právny stav. Ak nehnuteľnosť zdedí viacero osôb, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi s podielmi určenými podľa dedičského konania.
V praxi notár po skončení dedičského konania zašle uznesenie spolu s dedičským spisom na príslušný súd, ktorý následne požiada kataster nehnuteľností o zápis nových vlastníkov. Dedičia nemusia podniknúť žiadne ďalšie kroky, avšak tento postup môže byť zdĺhavý. Ak už majú právoplatné uznesenie od notára, môžu si návrh na zápis do katastra podať aj sami, čím sa celý proces urýchli.
Dedenie finančných prostriedkov na účte alebo v hotovosti
Dedenie je možné len v prípade, ak existuje dedičstvo, ktoré zahŕňa majetkové hodnoty vyjadriteľné v peniazoch. Nie všetky takéto hodnoty sú však predmetom dedenia – dedičstvo tvorí len ten majetok, ktorý smrťou poručiteľa nezaniká alebo neprechádza na iné osoby iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či niektoré osobné práva. Medzi ne možno zaradiť aj finančné prostriedky, ktoré mal poručiteľ k dispozícii, či už vo forme hotovosti alebo na bankovom účte.
Pri dedení vkladov na bankových účtoch je dôležité uvedomiť si, že finančné prostriedky uložené na účte neboli v čase života poručiteľa jeho vlastníctvom v pravom slova zmysle, ale predstavovali pohľadávku voči banke. Dediči preto nezdedia samotné peniaze, ale právo na ich výplatu z účtu poručiteľa. Ak boli na účet poručiteľa pripísané finančné prostriedky až po jeho smrti, súd musí preskúmať ich pôvod a posúdiť, či nepredstavujú napríklad splatenie pohľadávky, ktorá existovala už za jeho života. Ak áno, zaradia sa do dedičstva ako majetkový nárok v zodpovedajúcej výške.
Náklady spojené s dedičským konaním podľa zákona
V rámci dedičského konania vznikajú určité náklady, pričom najvýznamnejšou položkou je odmena notára. Táto odmena je stanovená v príslušnej vyhláške upravujúcej odmeny a náhrady notárov a odvíja sa od trhovej hodnoty majetku poručiteľa. Podľa § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v platnom znení, náklady na notársku odmenu a jeho hotové výdavky znáša dedič, ktorý majetok nadobudol. Ak je dedičov viac, rozdeľujú si tieto trovy v pomere zodpovedajúcom hodnote ich podielov na dedičstve.
Na určenie trhovej hodnoty majetku využíva notár dostupné realitné portály alebo vlastný odborný odhad, pričom znalecký posudok sa nevyhotovuje. Ak sa dedičom zdá určená hodnota majetku príliš vysoká, majú možnosť nechať si ju na vlastné náklady posúdiť odborníkom.
Približná výška poplatkov sa vypočíta podľa § 13 Vyhlášky o odmenách a náhradách notárov nasledovne:
- 2 % z hodnoty do 3 300 eur,
- 1 % zo sumy presahujúcej 3 300 eur až do 16 500 eur,
- 0,7 % zo sumy presahujúcej 16 500 eur až do 33 100 eur,
- 0,4 % zo sumy presahujúcej 33 100 eur až do 99 500 eur,
- 0,2 % zo sumy presahujúcej 99 500 eur až do 663 800 eur.
Kto má nárok na dedičstvo?
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júla 2015, sp. zn. 4MCdo/1/2015, sa zaoberá určením dedičov a spôsobom ich identifikácie v dedičskom konaní:
„Osoba, ktorá si v dedičskom konaní uplatní dedičské právo (teda tvrdí, že je oprávneným dedičom poručiteľa), sa stáva účastníkom konania okamihom podania tohto nároku na súde alebo u súdneho komisára. Postavenie účastníka však môže stratiť v prípade, ak sa preukáže, že jej dedičské právo nie je oprávnené alebo z iného dôvodu nemôže dediť. Ak poručiteľ zanechal závet, do konania sú okrem závetných dedičov zapojení aj neopomenuteľní dedičia (§ 479 Občianskeho zákonníka) a osoby, ktorým prislúcha dedičstvo zo zákona (§ 473 – § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účasť trvá dovtedy, kým nie je jasné, že dedenie zo zákona neprichádza do úvahy.
Ak sa dedí na základe závetu, zákonní a neopomenuteľní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania, pokiaľ nenamietajú neplatnosť závetu. Súd má povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutočnosti dôležité pre posúdenie dedičského práva, pričom nie je viazaný návrhmi osôb, ktoré si dedičské právo uplatňujú. Osoby, ktoré sú považované za možných dedičov, sú o svojom práve upovedomené a informované aj o možnosti dedičstvo odmietnuť. Súd nevydáva samostatné rozhodnutie o tom, kto je účastníkom konania – jeho závery sa prejavia tým, že s určitou osobou bude konať ako s dedičom alebo naopak, keď zistí, že dedičom je niekto iný, prestane ju považovať za účastníka konania.
Ak niekto tvrdí, že je dedičom, a zároveň spochybňuje dedičské právo inej osoby, vzniká spor o dedičské právo. V takom prípade nemožno uznesením o dedičstve súčasne priznať dedičské právo viacerým osobám, ak sú ich nároky vo vzájomnom rozpore. Keďže postavenie účastníka dedičského konania vychádza z materiálneho dedičského práva, nie je možné takýto spor riešiť iba vydaním uznesenia o dedičstve. Súd musí najskôr preskúmať podmienky dedičstva a rozhodnúť, s kým bude naďalej konať ako s oprávneným dedičom. Ak je dedičské právo sporné len z právneho hľadiska, súd rozhoduje priamo v dedičskom konaní. V prípade, že sa spor týka aj skutkových okolností, postup súdu sa riadi povahou konkrétneho prípadu.“
Novonájdený dedičný majetok
V realite sa často stáva, že viaceré pozemky neboli v minulosti riadne zdedené, a preto sú v katastri nehnuteľností stále zapísaní pôvodní vlastníci, ktorí už dávno zomreli. Mnohí potomkovia si ani neuvedomujú, že ich starí alebo prastarí rodičia sú stále vedení ako vlastníci nehnuteľností, pričom oni sami majú ako zákonní dedičia nárok na tento majetok.
Spôsoby vyhľadania majetku po predkoch
Overiť, či sú vaši predkovia stále evidovaní ako vlastníci nehnuteľností v katastri, je pomerne jednoduché prostredníctvom online portálu https://kataster.skgeodesy.sk/. Na vyhľadanie je potrebné poznať základné údaje o predkoch, najmä meno, priezvisko a lokalitu, kde by sa mohol neprededený majetok nachádzať. Keďže sa často vyskytuje zhoda mien, odporúča sa mať k dispozícii aj ďalšie identifikačné údaje, ako dátum narodenia, meno manželky či osobný stav, ktoré sa v minulosti uvádzali pri zápisoch do katastra.
Podanie na súd o dodatočné dedičské konanie
Podľa § 211 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok môže súd na základe návrhu uskutočniť dodatočné dedičské konanie, ak sa po právoplatnom ukončení pôvodného konania objaví nový majetok alebo záväzky po poručiteľovi. Ak však ide výlučne o novoobjavené dlhy, takéto konanie sa nezačne, pretože dedičia zodpovedajú za záväzky len do výšky zdedeného majetku, a ak tento neexistuje, ich povinnosť by bola nulová.
Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva podáva dedič, ktorý žiada o zahrnutie novoobjaveného majetku do dedičského konania. Tento návrh musí obsahovať základné náležitosti podania, ako je označenie súdu, identifikácia navrhovateľa, predmet konania, cieľ návrhu a jeho podpis. Nevyhnutné je taktiež uviesť informácie o poručiteľovi – jeho meno, priezvisko, dátum narodenia, posledné bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. V návrhu by malo byť presne špecifikované, aký majetok alebo záväzky boli novoobjavené, spôsob ich nadobudnutia, čísla listov vlastníctva a prípadne aj údaje o ďalších dedičoch, ak sú známe. K návrhu je vhodné priložiť všetky dostupné listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak tieto dôkazy chýbajú, súdny komisár ich vyžiada v rámci vyhľadávacej povinnosti a zberu potrebných informácií na riadne prejednanie dedičstva. Miestne príslušným súdom na dodatočné dedičské konanie je ten, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie o ukončení dedičského konania.
V určitých prípadoch môže súd začať toto konanie aj z vlastnej iniciatívy (ex offo), teda bez návrhu. Podnet na takéto konanie môže podať nielen súd či notár, ale aj štátne orgány, orgány územnej samosprávy alebo iné oprávnené osoby. Tento výpočet nie je taxatívny, a preto podnet môže podať aj ktokoľvek iný, kto disponuje relevantnými informáciami. Ak návrh podá osoba, ktorá nemá postavenie navrhovateľa, súd ho môže považovať za podnet na začatie konania a preskúmať novoobjavený majetok z úradnej moci. Vždy však súd posudzuje opodstatnenosť takéhoto podnetu.
Záver
Dedenie zo zákona zabezpečuje, aby majetok poručiteľa prešiel na jeho zákonných dedičov podľa stanovených dedičských tried. Ak neexistuje závet, dedičia sú rozdelení do štyroch skupín, pričom najvyššiu prioritu majú manžel, deti a ich potomkovia. Ak nie sú priamymi dedičmi, dedičstvo prechádza na širších príbuzných, ako sú rodičia, súrodenci či starí rodičia. Pri nehnuteľnostiach je dôležité, aby dedičia podnikli potrebné kroky na zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, čím sa vyhnú právnym komplikáciám a možným budúcim sporom.
Správne naloženie s nehnuteľnosťami po poručiteľovi si vyžaduje nielen právne znalosti, ale aj strategické rozhodnutia zo strany dedičov. Ak existuje viac spoluvlastníkov, mali by sa dohodnúť na ďalšom využití alebo rozdelení majetku, prípadne zvážiť jeho predaj. Ak sa nehnuteľnosť nevyužíva, môže podliehať daniam či údržbovým nákladom, ktoré môžu byť pre dedičov finančne náročné. Preto je dôležité pristupovať k dedeniu zodpovedne a včas si ujasniť všetky právne aspekty spojené s nadobudnutím nehnuteľného majetku.
